Zuzano, kdy jsi začala minimalizovat věci kolem sebe a co Tě k tomu přivedlo?
Minimalizmus ma nadchol v roku 2016, hoci som vtedy nevedela, že sa to minimalizmus volá. Bola som vtedy na štvortýždňovej ceste do Santiaga, kráčala som sama s batohom, v ktorom boli len nevyhnutné veci na prezlečenie, voda a niečo na jedenie. Každý môj deň bol rovnaký. Ráno som v stala, prešla som asi 40 kilometrov, uvarila som si, porozprávala sa s niekým, kto putoval rovnako, ako ja a išla som spať. Napriek všetkému nepohodliu som sa cítila oveľa lepšie než doma, kde som mala plnú skriňu oblečenia, pohodlnú posteľ, dobrú prácu a hromadu rôznych vecí, ktoré by mi mali zjednodušiť život.
Po návrate domov som preto nejako podvedome začala svoj život zjednodušovať. Triedila som veci, darovala ich ďalej, redukovala som oblečenie, kuchynské vybavenie, kozmetiku, všetko, čo sme doma mali. Jednoducho som sa chcela aj doma vrátiť k tej jednoduchosti a obyčajnosti, ktorú som zažila na ceste do Santiaga. To, že nie som sama a že toto robia ľudia na celom svete a volá sa to minimalizmus, som sa dozvedela až neskôr.
Můžeš nám popsat, v čem se tvé dny po minimalizování množství věcí zlepšily?
Je toho toľko, že neviem, kde začať. Keď začnem úplne jednoduchými vecami, tak napríklad, pred skriňou trávim oveľa menej času. Takmer okamžite viem, čo si obliecť, lebo je toho menej. Možno sa to zdá banalita, ale mne to veľmi zjednodušilo život.
A samozrejme, minimalizmu vďačím aj za naozaj veľké zmeny. Mám dve deti, v čase, keď som s minimalizmom začala, mali sme len jedného syna, ktorý, hoci mal plnú izbu hračiek, nehral sa. Dočítala som sa, že to môže súvisieť práve s množstvom hračiek, ktoré dieťa má. Jednoducho sme to vyskúšali a z dieťaťa, ktoré sa nehralo a ktoré si nikdy nekreslilo, sa stal úplný opak.
No a čo sa týka mňa osobne, minimalizmus mi pomohol spoznať sa a dospieť. Vďaka nemu sa učím, že hodnota života nie je vo veciach, v tom, koľko toho máme a čo vlastníme. Vďaka minimalizmu som pokojnejšia, spokojnejšia, nemám potrebu porovnávať sa s inými ľuďmi, viac si verím. A takým príjemným bonusom je, že nám zostáva viac peňazí, keďže menej nakupujeme a mám viac času, ktorý trávim presne tak, ako chcem.
Máš tipy na dětský šatník, jak ho udržovat praktický a funkční i v menším obsahu ?
Musím sa priznať, že som milovala nakupovať synovi oblečenie. Mal toho toľko, že by sa z toho obliekli možno aj štyri deti. A potom väčšina vecí, ktoré mal, boli možno jeden alebo dvakrát oblečené.
Teraz sa snažím, aby mali chlapci presne to, čo potrebujú, aby to bolo dobre kombinovateľné. Ideálne jednofarebné veci, žiadne veľké a pestrofarebné vzory. Pretože aj to bol často problém – kúpila som vzorované nohavice, bolo treba dokúpiť tričko, ktoré by s ním ladilo. A takto sme sa točili dokola v nákupnom kolotoči.
Okrem toho je pre mňa je dôležitý aj pôvod oblečenia – radšej kúpim bazárové tričko od značky, o ktorej viem, že vyrába lokálne, že jeho zamestnanci dostanú normálne zaplatené, než keby som mala v rovnakej hodnote kúpiť 5 tričiek vo výpredaji.
A čo sa týka počtu, snažím sa ho udržať tak, aby im veci stačili, kým neperieme. A keďže periem každý týždeň, nevidím dôvod, prečo by mali mať chlapci napríklad 10 alebo viac tričiek.
Redukování množství hraček společně s dětmi je náročné, jak se ti daří třídit a udržovat menší množství ?
Úplne prvé redukovanie hračiek som urobila sama, bez syna. Bol vtedy ešte malý, mal tri a pol roka a ani si nevšimol, že mu z izby zmizli hračky. Keď triedime teraz, chalanov mám už pri sebe, nechávam hlavne staršieho samého rozhodnúť, či vec ešte chce alebo nie. Doma máme na hračký takú IKEA policu, kde je 16 priečinkov, v troch z nich sú knihy. V tých zvyšných sa snažím, aby bol v každom jedna hračka alebo súbor hračiek, ak hovoríme napríklad o Legu alebo vláčikovej dráhe. Jasné, že nie vždy to ide. Stačí, že príde návšteva a niečo im donesie. Vtedy prechodne nechávame doma aj viac hračiek, do momentu, keď zistia, že niektorú chcú posunúť deťom, ktoré by ju využili viac.
Momentálne ešte doma robíme taký hračkový pokus. Chlapci si zbalili všetky hračky, odložili sme ich a postupne vyťahujeme, s čím sa chcú hrať. Cieľom je zistiť, čo z hračiek, ktoré doma majú, naozaj používajú. Práve beží tretí týždeň a vytiahli len Lego, autíčka, stavebnicové kocky a štyri knižky. Je úplným paradoxom, že s týmito troma vecami sa dokážu hrať oveľa dlhšie, než keď tých hračiek mali na očiach viac.
Jak řešíš sledování Tv a internetu u dětí?
Televízor doma nemáme a nemáme ho práve kvôli mne a manželovi. On napríklad vyrastal tak, že telka išla ako taký podmaz takmer neustále v kuchyni. U nás doma bolo takisto sledovanie televízie na dennom poriadku a dokázala som ním tráviť hodiny. Preto sme si my dvaja do našej domácnosti telku nikdy nekúpili a ani si ju kúpiť neplánujeme, vieme, že by nás okrádala o veľa času, ktorý vieme využiť inak.
Čo sa ale týka internetu, náš prvý syn bol dieťa, ktorému sme dovolili pozerávať rozprávky na internete, už keď mal možno desať mesiacov. Až neskôr som sa dostala k výskumom o tom, prečo to pre deti nie je vhodné, preto sme sa rozhodli, že druhý syn do dvoch rokov nebude pozerať nič a som rada, že sa nám to podarilo. Je pravda, že je to oveľa náročnejšie, než posadiť ho k tabletu, nech si tam niečo ťuká, ale verím, že je to správne rozhodnutie. Teraz má dva roky a štyri mesiace a už párkrát videl nejaký večerníček, ale dalo by sa to napočítať na prstoch rúk. Starší syn má väčšiu voľnosť, môže si niečo pozrieť alebo zahrať 30 minút denne počas týždňa a 45 minút cez víkend.
Možno sa to bude zdať niekomu prísne, mne ale otvorila oči napríklad kniha Krotitelia displejov a aj seriózne vedecké výskumy, ktoré sa venujú vplyvu technológií na vývin dieťaťa, a preto sme sa rozhodli takto.
Redukuješ nějak i informace, které se k Tobě dostávají?
Mala som minulý rok takú mesačnú očistu od sociálnych sietí a bolo to skvelé. Z telefónu som si všetky odinštalovala a nikdy predtým som si neuvedomila, ako často siahnem po telefóne len preto, aby som niečo bezcieľne scrollovala.
Ja veľmi rada čítam a stávalo sa, že som dokázala správami a internetom zabiť veľa času. Okrem toho pracujem a denne sa v práci stretávam s množstvom informácií, takisto ide často o čítanie alebo analýzu rôznych informácií. Preto sa snažím po práci naozaj odložiť telefón, venovať sa deťom, ísť von, zabehať si, prečítať si ozajstnú knihu. A úplne najradšej mám, keď sa mi v piatok poobede podarí zaklapnúť počítač, vypnúť internet na telefóne a zapnúť ho až v nedeľu večer. Jednoducho cítim, že potrebujem aj takýto oddych.
Která oblast Ti jde nejlépe udržovat ve Tvé idey minimalismu a ve které se chceš ještě zlepšit?
Som celkom spokojná s mojím šatníkom, s množstvom oblečenia, ktoré doma máme, s kuchyňou aj vybavením domácnosti. Napriek tomu ale k tomu pristupujem s pokorou a vidím priestor na neustále zlepšovanie sa. Ak niečo naozaj potrebuje zlepšiť, je to napríklad moja práca. Niekedy sa stane, že musím niečo urobiť aj večer, rada sa okrem toho venujem aj dobrovoľníckym činnostiam pre dve občianske združenia a tieto veci takisto vybavujem často až vtedy, keď deti spia, čo je na úkor môjho spánku a vôbec to nepovažujem za minimalistické.
Máš plány do budoucna, kde a jak chceš pomáhat se zjednodušením života ostatním?
Mám taký sen, aby sme si my ľudia uvedomili, čo spôsobuje náš konzumný spôsob života. Nejde len o to, že sa neustále naháňame v práci, aby sme si mohli dovoliť väčší dom alebo novšie auto a potom si ani neužijeme život ako taký, ale aj o to, čo to robí s našou planétou. Bolo by pre mňa potešením, ak by čo i len jeden človek našiel inšpiráciu v tom, ako to robíme my doma.
Mou velikou vášní je minimalizování nepotřebných věcí, návyků a činností pro přiblížení se k větší dokonalosti, ke svému jádru a klidu. Více o mne si můžete přečíst zde.